Štefan Rosina ml.: Matador je súčasťou môjho života od detstva

Je pravda, že prezidentom MATADOR GROUP je Štefan Rosina ml. po novom. Postavil sa do čela rodinného biznisu, ktorý založil jeho starý otec a v ktorom pokračoval aj otec. „Ale v skutočnosti som s Matadorom prepojený od detstva. Vyrastal som s ním, moja prvá brigáda, keď som bol teenager bola tu - začínal som v údržbe ako čistič podláh a postupne som sa vypracoval na rôzne úrovne riadenia. Nevstúpil som do neznámych vôd.“ Teraz je to teda na ňom. A na každom, kto je súčasťou Matador Group. „Bez ľudí, bez tímu… Nedokáže jednotlivec nič. Veľmi si vážim každého, kto odvádza poctivú prácu,“ hovorí Štefan Rosina v rozhovore pre náš interný newsletter Express.

Ako ste sa cítili v decembri počas slávnostného večera Matador Group v Bratislave, keď Vám otec symbolicky odovzdal žezlo?

Hlavou mi preletela celá história Matadoru, aj to, kam som došiel ja sám. Matador je súčasťou môjho života od detstva, kedy sa firma pod vedením prvej a druhej generácie venovala ešte prevažne výrobe pneumatík. Či už dedkovi alebo ockovi a tímom pod ich vedením patrí veľká vďaka za to, kde je Matador teraz. Keď opomeniem rôzne brigády, s ktorými som začal už ako tínedžer, zapojil som sa intenzívne asi pred desiatimi rokmi. Vždy som všetko okolo Matadoru bral nielen rozumom, ale predovšetkým srdcom, a ak budem úprimný, pre mňa sa tým večerom vlastne nič zásadné nezmenilo. Začiatok minulého roka som pracovne žil v Portugalsku a k zmene došlo o trošku skôr ako som očakával, v lete bolo potrebné priložiť zas ruku k dielu a tak som neváhal a vrátil sa domov.

Rodinné podnikanie má jeden rozmer, ktorý nie je nikde inde: Ďalšia generácia by ho mala posunúť, nadviazať, nepokaziť to, čo predchádzajúce generácie vybudovali. Aké zložité je vyrovnať sa s tým vnútorne?

Tak vám to poviem: Počas tých desiatich rokov, o ktorých hovorím, som mal príležitosť podieľať sa významnou mierou na dôležitých strategických rozhodnutiach a ako sa hovorí „priložiť ruku k dielu“. Vnímam Matador ako rodinnú firmu, to je vo mne hlboko zakorenené. Určite teraz nemám ambíciu púšťať sa do všetkého sám a na vlastnú päsť. Budem sa usilovať o to, aby rodina Rosinových bola ďalej svorná a aby sme všetci fungovali spoločne. Ale… viete ja nemám otázky na generačnú výmenu rád. Kto posúdi, ktorá generácia si viedla lepšie a ktorá horšie, keď každá musí fungovať v inej dobe, za iných okolností? Myslím si, že v organizácii by to malo fungovať tak, že ju riadi tím ľudí s lídrom na čele, ktorí majú spoločný cieľ. Pre Matador to vždy platilo. Samozrejme jeden jednoducho musí byť najvyšším šéfom a ten má aj najväčšiu zodpovednosť. To sa nestane zo dňa na deň. Nielen ja, ale aj môj otec pred rokmi, sme si museli odpracovať svoje. Museli sme najskôr dokázať, že na čele firmy môžeme byť.

Ako by ste doterajšiu vlastnú cestu firmou zhrnuli od začiatku po súčasný bod?

(úsmev). Mal som pätnásť alebo šestnásť, keď som v dodávateľskej spoločnosti Gimax ako brigádnik upratoval podlahy, čistil lisy a bol zodpovedný za údržbu mechaniky, čiže vysokozdvižné vozíky atď. V tom čase som sa intenzívne venoval športu. Štúdia na vysokej škole ma potom zaviedli do Veľkej Británie, ale v jednej chvíli som v Anglicku dosiahol bakalárske vzdelanie a na rok som sa vrátil na Slovensko dokončiť inžiniera. Počas tej doby som znova brigádoval v Matador Industries vo Vrábloch a vzal som to v rámci takého zaškoľovacieho programu cez väčšinu oddelení od výrobných, cez údržbu, správu majetku, finančné… S titulom inžiniera na Slovensku som sa potom znovu vrátil na ostrovy a dosiahol titul Master of Science a potom už som začal vo firme pôsobiť na pozíciách, ktoré súviseli s mojím vzdelaním alebo zameraním.

Ktoré to boli?

Vždy som tiahol k číslam, takže mojou prvou oficiálnou pozíciou bol junior controller. Asi po roku moja práca na analýzach zaujala generálneho riaditeľa Martina Kela a stal som sa jeho asistentom. Vďaka tomu som mal príležitosť zoznámiť sa so všetkými jednotlivými spoločnosťami zblízka. Posunul som sa potom do spoločnosti MiddleCap, kde som pôsobil ako analytik a junior bankár, venoval som sa odboru real estate. O rok som sa vrátil do Matadoru a vďaka novým skúsenostiam prišla aj nová ponuka – pracovať ako riaditeľ fúzií a akvizícií. Prvý veľký projekt, ktorý som viedol ako líder, prišiel rýchlo. Bol ním vstup spoločnosti Sodecia do nášho biznisu. Vtedy som si prvýkrát poskladal svoj vlastný tím. Nemal som ani tridsať a riadil som štyridsať členný tím a zodpovedal za jednu z najväčších transakcií v rámci Československa v tom roku. Dnes je ten projekt funkčný, dokázali sme to, ale boli to veľmi náročné a poučné viac ako dva roky komplexnej práce. Nie je to totiž len o ekonomike, o spočítaných číslach. Musíte dobre fungovať aj ako obchodník, je to o timingu, o stratégii… Na to konto ma oslovilo priamo vedenie Sodecie, či by som im nepomohol posunúť niektoré záležitosti. Stal sa zo mňa výrobný riaditeľ závodu v Liberci, keď som riadil tristo ľudí vo výrobe. A znova späť do Matadoru, tentoraz na pozíciu šéfa stratégie skupiny, úlohy boli pestré – týkali sa investícií, akvizície, majetku, realizovali sme pripojenie Entry Engineering, to ma veľmi tešilo a stále teší. Nasledovalo portugalské Porto a znovu práca pre Sodeciu, keď bolo potrebné pomôcť s vedením celej jej európskej vetvy. Na pozícii prezidenta v Sodecii som vystriedal súčasného riaditeľa financií Matador Group Vojtěcha Žáka a tentoraz už mal tím, ktorý som viedol, štyritisíc ľudí.

Rástli úlohy aj vy sám.

Presne tak.(úsmev) Všetko to boli veľmi zaujímavé pozície, učil som sa postupne. Videl som množstvo firemných aj spoločenských kultúr, zažil rôzne modely vedenia spoločností. To, čo teraz implementujeme v Matador Group, je koncentráciou toho najlepšieho, čo sme v praxi videli, že funguje a to nielen v spoločnosti Sodecia, ale aj v spoločnosti Middlecap. Zároveň som si ale overil, že systém riadenia Matadoru je nastavený dlhodobo správne, avšak svet okolo nás sa mení bleskovým tempom a my sa musíme meniť s ním. A to stále, preto je našou ambíciou systém riadenia vyvíjať na pravidelnej báze.

Niekedy chcú mladí jednoducho dokázať, že vedia stáť na vlastných nohách. Mali ste aj túto motiváciu?

Nie primárne. Ale samozrejme ako každý človek som mal a mám svoje ambície a vždy som sa pohyboval v nezávislom trhovom prostredí, kde vám nikto nič nedá zadarmo. Musíte jednoducho dokázať, či na to máte alebo nie. A to mám rád. Som človek, ktorý má rád výzvy a ak sú náročné, tým lepšie. Štúdium aj riadenie som absolvoval v zahraničí a de facto aj moje skúsenosti pred tým, než som nastúpil na pozíciu generálneho riaditeľa spoločnosti boli viac-menej v zahraničí, alebo v cudzom prostredí, preto si myslím, že som vyrastal v nezávislom a nekompromisnom prostredí.

Hrozilo niekedy, že sa Vaše cesty s Matadorom rozpoja? Že sa vydáte úplne iným smerom?

Každý človek premýšľa nad životom a ocitá sa na križovatkách, kedy sa rozhoduje čo a ako ďalej. Takže odpoveď znie: len v rámci tejto normy.

Ste špičkový automobilový pretekár. Čo z tohto prostredia a skúseností sa vám hodí?

Vrcholový šport je veľmi užitočný v tom, že si vyžaduje disciplínu, vnímavého človeka naučí poučiť sa z prehier, privedie vás k pokore. Motoristickému športu som sa venoval na úrovni majstrovstiev sveta, keď som jazdil napríklad proti legendárnemu Sébastienovi Loebovi, Ricardovi Zontovi a ďalším osobnostiam. To nie je prostredie, kde by ste dosiahol ľahké víťazstvo. Musíte chcieť, tvrdo drieť, byť disciplinovaný, pokorný a odvážny.

Kto poznal vášho starého otca, pozná vášho otca a súčasne aj vás, vie, že v mnohom ste rozdielni. Ale… čo Vás spája? Máte nejaké podobné alebo rovnaké vlastnosti, ktoré sa tiahnu rodom ako červená niť?

A nevnímate nás rozdielne hlavne preto, že ste nás z pozície kolegov zastihli každého v inom veku? Pretože ja by som netvrdil, že sme zas až tak každý iný. To čo si myslím, že nás spája, som podľa mňa vymenoval v odpovedi na vašu predchádzajúcu otázku.

V máji to bude 70 rokov, kedy Váš starý otec nastúpil v Gumárňach Púchov. Patril k vizionárom a najúspešnejším slovenským manažérom prvej generácie, ktorá začala podnikať po revolúcii. Ak by ste mali tú možnosť, na čo by ste sa ho spýtali práve teraz?

Určite by som mal množstvo otázok. Skôr by sa ale týkali života, než biznisu. Pýtal by som sa ako našiel tú správnu cestu k tomu, že prežil život taký, aký prežil. Zasvätil ho ľuďom, láske k práci. Porozprával by som sa rád o tom, ako on zvládal pozíciu lídra a zároveň starať sa o rodinu.

V ako zložitých časoch pre náš biznis ste sa postavili do čela holdingu?

Asi všetci vnímame, že jednoduché časy vyzerajú inak. Vplyvov je samozrejme viac. Gró našich zákazníkov tvrdo bojuje s konkurenciou, ktorej vládnu najmä ázijské trhy. Majú a budú to mať ťažké, čo sa premieta samozrejme smerom k nám dodávateľom. Ale vy sa ma vlastne celý čas pýtate na jednotlivé generácie v našom podnikaní a tak vám odpoviem príkladmi. Dedo zažil vojnu, komunizmus, rozjazd podnikania po revolúcii. Otec musel zvládnuť so svojim tímom obdobie veľkej finančnej krízy a zmenu kurzu biznisu. My sme zase v inej situácii a verím tomu, že ju zvládneme, robíme pre to všetko. V rámci usporiadania skupiny a spoločnosti Matador Holding došlo k viacerým zmenám, ktoré vyplývajú aj ako reakcia na svet okolo nás.

Čo je našou nespornou pridanou hodnotou pre zákazníkov, o čo sa môžeme oprieť?

Na prvom mieste by som asi spomenul flexibilitu skupiny. Pretože hovoríme o flexibilite vyjsť zákazníkovi v ústrety podľa jeho potrieb, ale aj o flexibilite rozhodovania a riadenia projektov. Vieme veľmi rýchlo zareagovať, máme skutočne silnú orientáciu na zákazníka, ktorá už teraz je, a do budúcna ešte viac bude, našou pridanou hodnotou. Zákazníci budú hľadať na trhu dodávateľov a strategických partnerov, ktorí im operatívne dokážu vyjsť v ústrety, vedia počúvať, správne vyhodnotiť informácie a veľmi rýchlo reagovať. Z tejto istoty vychádza celá dlhodobá stratégia Matador Group.

Je zrejmé, že kľúčom k stabilite je diverzifikácia biznisu. Akým smerom by sa do budúcnosti mal Matador podľa vášho názoru strategicky rozvíjať?

Našou ambíciou by malo byť najlepšie v kompetenciách, ktoré konkurencia len tak nedokáže kopírovať a mať diverzifikované portfólio zákazníkov. Čiže sústrediť sa nielen na oblasť služieb a priemyslu, ale z pohľadu investícií aj iným smerom. Rozhodne chceme rásť v oblastiach, o ktorých vieme, že sme dobrí. Tam, kde zákazníci našu službu oceňujú. Myslím si, že máme obrovskú šancu presadiť sa v odboroch, v ktorých sme doma, aj mimo Európskej únie a ísť viac svetu oproti. Tím šikovných ľudí naprieč entitami v celej skupine na to máme. Zároveň je ale nutné dodať, že sa máme tiež kde zlepšovať ako skupina, konkrétne v hľadaní vzájomných synergií, zlepšení komunikácie naprieč celou skupinou a diverzitou nášho zákazníckeho portfólia.

Hovorí sa: Značka je to, čo vám zostane, keď zhorí továreň. Aké renomé má značka Matador podľa vášho názoru aktuálne?

To sa dá hodnotiť z viacerých uhlov pohľadu. Napríklad podľa rebríčka Forbes patríme medzi kľúčové slovenské značky, v Čechách tiež stále rastieme. A renomé? Každá značka, keď si dá ruku na srdce, musí povedať, že sú v tomto ohľade lepšie aj horšie časy. Dôležité je urobiť všetko pre to, aby renomé bolo čo najlepšie. Postavenie značky na trhu pravidelne vyhodnocujeme, vždy sa podľa výsledkov prieskumov snažíme zariadiť, počúvame našich zamestnancov aj zákazníkov… ale s niektorými vecami nič neurobíte. Je pravdou, že v rámci spoločnosti Matador Automation niektoré projekty nie sú teraz v takom stave ako by mali byť. U značky Matador ale nesmieme zabúdať na to, že to je jedna z najstarších značiek v strednej Európe a nesie odkaz tisícov Matadorákov, aj preto ich spoločnosť Forbes ohodnotil na sumu 15m EUR.

Hodnota značky Matador stále stúpa

Holding Matador Group rastie. Aké máte osobné prianie ohľadom spolupráce medzi entitami, procesov, vzťahov medzi kolegami?

Podstatné je vidieť veci rovnako. Mojou snahou je a bude skupinu spájať. Časy sa menia v zmysle, že síce stále platí, že tímy vždy vedú lídri, ale viac ako inokedy je nutné byť s kolegami v kontakte, hovoriť spolu. Nie je možné si v skupine navzájom konkurovať, zároveň je však potrebné nechať všetkým entitám šancu presadiť sa. K úspechu povedie iba cesta vzájomnej komunikácie a synergie. Trh je konsolidovaný a konkurencia značná. Ide o to prísť s myšlienkou, ktorá nikoho iného nenapadne a tá začína tým, že spojíme sily. K tomu smerujú všetky naše interné kroky, či už hovoríme o organizačných alebo personálnych zmenách vrátane postov riaditeľov, alebo možností, ako sa celý Matador vzájomne stretávať napriek tomu, že zamestnancov je už viac ako 1300.

Čo očakávate od kolegov voči sebe? Cez čo naozaj nejde vlak?

Pre mňa sú dôležité hodnoty ako lojalita, transparentnosť, neklamať, neškodiť spoločnosti a odviesť svoje maximum. Sám sa nimi riadim na 100 %.

Kedy naposledy sa vám „podarilo“ prespať v práci?

Nechcem, aby vznikal dojem, že toho mám viac ako ostatní. Kto robí svoju prácu dobre, nájde si aj voľný čas. Ale keď treba zabrať, tak je skrátka potrebné zabrať. Napríklad aj tri dni v kuse.

Ako by ste sa radi cítili, keď budete raz… na inom slávnostnom večeri… odovzdávať žezlo vy?

Chcel by som mať pocit, že som odviedol dobrú prácu a že tím, ktorý so mnou pracoval, má na čo spomínať v dobrom. A prial by som si, aby ten, kto po mne bude žezlo preberať, ho prijal s chuťou a patričným elánom pokračoval ďalej v nastolenom tempe 🙂

Autor: Jana Divišová, Head of Marketing